Suché pásmo Marchfeld – domov pochúťok. So 7 000 hektármi osevnej plochy je región Marchfeld výrazne poľnohospodárskou oblasťou. Tunajší poľnohospodári však už dávno nie sú len prvovýrobcami pre mlyny obilnín a cukrovary. Marchfeld sa čoraz zreteľnejšie presadzuje ako región pôžitkov. Vo farmárskych obchodoch možno objaviť nespočetné lahôdky a krajinu spoznávať z úplne nových strán.
Veľkým pilierom marchfeldských roľníkov je zeleninárstvo. Dlho sa vo veľkom štýle pestovalo pre potravinársky priemysel, dnes sa poľnohospodári čoraz viac púšťajú do nových spôsobov priameho predaja jedinečných produktov. Rozmanitosť a striedanie plodín, ktorými sa udržuje plodnosť pôdy, vynikajúco ladia so susedstvom jedinečných chránených prírodných oblastí regiónu Marchfeld. K ich zachovaniu prispieva aj dobytkárstvo. Keď človek na potulkách pešo alebo na bicykli pohodlne pozoruje ovce a kravy, je to nielen romantické, zvieratá sú dôležité aj z hľadiska environmentálnej rovnováhy jedinečných suchých lúk.
Hoci Marchfeld patrí do regiónu Weinviertel, nie je bezpodmienečne známy ako vinohradnícka oblasť. Neprávom. Najmä v okolí rieky March (rakúsky úsek rieky Moravy) je celý rad vynikajúcich vinohradníctiev.
V reštaurácii Uferhaus Georga Humera v obci Orth an der Donau sa už vyše 80 rokov podáva kapor na celkom neobvyklý spôsob. Šéf reštaurácie nám osobne prezradil úspešný recept na jeho prípravu. Keď Georg Humer rozpráva o kaproch, cítite vášeň, ktorú prechováva k sladkovodným rybám. Uferhaus v Orthe, ktorý je známy bohatým jedálnym lístkom s rybami prevádzkuje už 35 rokov. Kedysi to bola jeho stará mať Alojzia, ktorá sa preslávila legendárnym „srbským kaprom“ aj za hranicami regiónu Marchfeld.
Slávna bratislavská špecialita pochádzajúca z 18. storočia. Bratislavské rožky sú plnené makom alebo vlašskými orechami. Tie poctivo upečené obsahujú rovnaké množstvo plnky ako cesta. Je to typický regionálny produkt, ktorý môžete ochutnať hlavne v Bratislave v týchto prevádzkach:
Ríbezľová chuť je tak trochu sladká a tak trochu aj trpká. Vždy to závisí od toho, či sú ríbezle červené, čierne alebo biele. Rovnako ako aj víno z nich. Devínsky ríbezlák je dnes unikát vo vinárskom svete. Radi vás privítajú v Devínskej vieche sv. Urbana
Keď sa povie obec Stupava, každému príde na myseľ „zelé“ teda kapusta. Stupavské zelé získalo v roku 2017 od Európskej komisie titul „chránené označenie pôvodu“ pre produkt pestovaný na Slovensku. Ochutnať ho môžete na obľúbenom festivale Stupavské zelé, ktorý sa koná vždy prvý októbrový víkend.
Rybárska tradícia v Malých Karpatoch sa datuje už od 17. storočia, kedy rybníky založil šľachtický rod Palffyovcov. V súčasnosti v okolí Stupavy funguje 15 rybníkov, kde sú chované kvalitné slovenské rybky v eko kvalite. Rybárstvo Stupava, ktoré nájdete priamo v zámockom parku mesta Stupava Vám zaručene ponúkne vždy čerstvé ryby.
Nie z Kanady, ale priamo na Záhorí, blízko mesta Stupava sa na ploche jedného hektára rozprestiera Berry farma. Odnesiete si z nej čučoriedkové víno, čučoriedkovú šťavu, bio ovocný džem – pasterizovaný, bio čučoriedkový kompót, či bio ovocné pyré, taktiež pasterizované. Neváhajte a ochutnajte modrý zázrak zo Záhoria.
O tom, že Záhorie vonia aj po levanduli sa presvedčíte počas jej samozberu, v júli a septembri v Levandulande pri Malých Levároch. Okrem kytičky levandule si do košíka môžete prikúpiť aj ďalšie výrobky z levandule: víno, likér, sirupy, omáčky, a rôzne džemy.
Špargľa začala klíčiť na poliach v okolí Viedne až v 16. storočí, hoci v Čechách a na Morave ju pestovali už oveľa skôr. Pôvod špargle sa predpokladá v severnej Afrike a Prednej Ázii, kde rástla v povodí riek. Od polovice 18. storočia čerstvá špargľa nesmela chýbať na prestretých stoloch s jedlom na cisárskom dvore.
Dnes túto kráľovskú zeleninu s blahodarnými účinkami na zdravie človeka pestujú už aj na Záhorí, vo Veľkých Levároch. Kúpiť si ju môžete v bio kvalite od spoločnosti Asparagus spol. s. r.o.
Tento projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov EÚ a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-AT.
Dieses Projekt wurde von der EU und dem Europäischen Fonds für regionale Entwicklung im Rahmen des Kooperationsprogramms INTERREG V-A SK-AT kofinanziert.
