Bratislavský kraj

Vinohradnícku obec na úpätí Malých Karpát medzi Modrou a Smolenicami kedysi volali Ompitálom, čo je názov odvodený od nemeckého slova Ottenthal. Doľanmi sa obec nazýva až od roku 1948 a ešte dnes sa medzi miestnymi môžete stretnúť s používaním názvu Ompitál. Historický názov kedysi mestečka s privilégiami, ktoré bolo súčasťou červenokamenského panstva, dostal Ompitál podľa nemeckého cisára Otta II.. Usadili sa tu totiž nemeckí osadníci, ktorí osídlovali územie po tom ako ho vyplienili výbojné turecké jednotky. Nemeckí osadníci uctievali sv. Leonarda, ktorý je patrónom obce do dnešných dní. Pamiatky Pôvod Kostola sv. Kataríny siaha až do 14. storočia. Nie je tomu dávno, čo tu pri výskumoch objavili maľbu asi z roku 1450. V Doľanoch môžete vidieť aj Mestskú vežu z roku 1598 a Kaplnku sv. Šebastiana. Patrónovi obce je zasvätená Kaplnka sv. Leonarda. Kaplnka sv. Leonarda Kaplnka je zo 14. storočia a patrí k vyhľadávaným pútnickým miestam. Púte sem sa konajú na jeho sviatok – 6. novembra, no hlavná púť tu býva okolo sviatku Nanebovstúpenia Pána, čiže 40 dní po Veľkej noci. Gotickú kaplnku, ktorej zadnú časť tvorí jaskyňa, nájdete nad obcou na kalvárii. Do dnešnej podoby bola rozšírená v 17. storočí. Patrón obce – sv. Leonard Sv. Leonard žil v 5. storočí a pochádzal zo vznešeného rodu. Bol to pohan s láskavým srdcom, ktorý sa neskôr rozhodol pre krst a stal sa horlivým kňazom. Neskôr sa uchýlil do kláštora, stal sa mníchom, neskôr pustovníkom. Mnohým ľuďom pomohol, okrem iného aj kráľovi Thodobertovi, panovníkovi Akvitánie, ktorého na poľovačke sprevádzala manželka v požehnanom stave. Tej sa priťažilo a jej stav sa zlepšil až na Leonardov príhovor. Porodila zdravé dieťa za čo dostal od kráľa les, pomohol mu vystavať kláštor a chrám, dnes známy ako Kláštor sv. Leonarda v Noble. Tam je aj pochovaný. Zomrel 6. novembra 559. V Doľanoch je sv. Leonard vyobrazený aj v obecnom erbe i na pečatidle, kde ale na rozdiel od pôvodných rozlomených pút, drží v rukách strapce hrozna. Veriaci si dodnes uctievajú svojho patróna v doľanskom kostole v zimnom období vždy v nedeľu ráno na pobožnosti. Osobnosti Doľany, sú spojené aj s dvoma významnými predstaviteľmi slovenského národného hnutia – Jurajom Fándlym a Jurajom Palkovičom. Vidieť tu môžete ich rodičovské domy a pomníky v obci i na cintoríne. Juraj Fándly (1750 – 1811) Slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ, po ktorom je pomenovaná planétka číslo 16435, Juraj Fándly sa narodil v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína Fandly žili v Častej len prechodne, dva roky, no po skorej otcovej smrti sa matka presťahovala do Ompitálu. Vie sa, že mladý Juraj študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure, u františkánov, kapucínov i petrínov, no pre slabšie zdravie ho do žiadnej rehole neprijali. Neskôr študoval teológiu v Budíne a v Trnave. Vysvätený za kňaza bol v roku 1777, pôsobil v Seredi, Lukáčovciach pri Nitre i Naháči pri Trnave – v najbiednejšej farnosti široko – ďaleko. Aby zahnal hladomor, stal sa predákom šaštínskej manufaktúry a svojich farníkov naučil priasť bavlnu. Okrem toho pôsobil aj ako dedinský zelinkár a nahrádzal tak lekára a jeho služby. Robil veľa pre to, aby pozdvihol životy svojich farníkov, no do obľuby cirkevnej vrchnosti sa nedostal. Chorý a unavený sa vrátil k rodine do Ompitála, kde napísal v latinčine Historickú rozpravu o mestečku Ompitál. Zomrel tu v marci 1811. Fándly napísal niekoľko, na svoju dobu významných diel, napríklad: Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom, Slovenskí včelár, Krátke dejiny slovenského národa v latinčine a viaczväzkové dielo Pilný domáci a poľný hospodár. Juraj Palkovič (1763 – 1850) Juraj Palkovič sa narodil vo Veľkých Chlievanoch, no už od roku 1773 žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Trnave, vo Viedni i Bratislave a v roku 1788 sa mu dostalo kňazskej vysviacky. Počas štúdií v Bratislave sa stal zakladajúcim členom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva a výrazne dopomohol k rozvoju a šíreniu bernolákovčiny – nového spisovného jazyka. Tento slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg a organizátor kultúrneho života bol aj profesorom bratislavského evanjelického lýcea a zasadil sa za to, aby tu mohol pôsobiť národný buditeľ Ľudovít Štúr, ktorý nebol v obľube vrchnosti. Štyri roky pôsobil ako poslanec uhorského snemu za mesto Krupina. Náhrobný pamätník a Božie muky Fándlyho náhrobný pamätník na doľanskom cintoríne, postavený v roku 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, sa nachádza symbolicky v centrálnej časti. Presnú polohu jeho hrobu a teda pôvodného náhrobníku dnes už nepoznáme. V obci sa ešte nachádza pomník v podobe Božích múk, ktorý tu nechala na Fandlyho pamiatku postaviť miestna organizácia Matice slovenskej z Trnavy v roku 1926. Spoločný pomník Fándly a Palkovič majú v obci osadený aj spoločný pomník. Z vlastných prostriedkov ho dal postaviť doľanský farár Anton Adamkovič. Vytvorený bol na návrh trnavského sochára P. Čambála. Pomník pred kostolom inštalovali 16. septembra 1988.