Veľkomoravská misia svätých Cyrila a Metoda

Bratislavský kraj

Devín

Devín je jedinečným, symbolickým miestom medzi historickými pamiatkami Slovenska. Nálezy z veľkomoravského obdobia potvrdzujú jeho kultúrno-duchovný, ako aj politicko-strategický význam. Preto je aj najvýznamnejším bodom na našej trase. Do histórie vás vtiahnu nielen ruiny stredovekého hradu, ale najmä pozostatky veľkomoravského kostola z druhej polovice 9. st., čo radí jeho vznik do obdobia vlády kniežaťa Rastislava. Sakrálna stavba tu existovala asi 60 rokov a zanikla zrejme počas výbojov maďarských bojovníkov. Po návšteve hradu, ktorý ponúka nádherný pohľad na široké okolie, môžete dnes zavítať do malebnej obce Devín a navštíviť aj Kostol sv. Kríža z 13. st., ktorý prešiel viacerými architektonickými úpravami a predstavuje zaujímavú kombináciu gotického a barokového slohu. V jeho okolí bolo odkryté rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Nález náhrobného kameňa s bohatou symbolikou viedol k domnienkam, že práve tu je pochovaný sv. Metod. Túto teóriu, hoci by dala miestu ešte hlbší duchovný rozmer, odborníci vylúčili a éru solúnskych bratov pripomína aspoň súsošie sv. Cyrila a Metoda a socha Svätopluka pred kostolom.

 

Bratislavský hrad

Táto lokalita je jednou z kľúčových pre našu cestu za spoznávaním veľkomoravského obdobia. V 9. storočí tu existovalo opevnené slovanské hradisko s trojloďovou bazilikou, čiže hrad bol významným cirkevným a administratívnym centrom. Repliku zvyškov Veľkomoravskej baziliky tu dnes môžete vidieť na hornej východnej terase areálu. Vedzte, že táto románska sakrálna stavba, asi z konca 9. st., patrila podľa rozmerov k najväčším doposiaľ známym veľkomoravským kostolom. Ako stavebný materiál pri jej stavbe boli použité kamene a tehly – sekundárne použité zo staršej rímskej stavby, označené kolkom XIV. rímskej légie. Bazilika zanikla pravdepodobne začiatkom 10. storočia a verejnosť sa o jej existencii dozvedela až v roku 1965. Ak sem zavítate, budete maž krásny výhľad na Katedrálu sv. Martina a časť starého mesta, na Dunaj a Petržalku, ale aj na na slovensko-rakúsko-maďarský hraničný trojuholník. Priamo v hrade, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom štánej reprezentácie, nájdete stálu expozíciu a aktuálne výstavy Historického múzea Slovenského národného múzea. Dozviete sa viac o historických medzníkoch aj zaujímavosti z každodenného života ľudí.

 

 

Dóm sv. Martina

Na počiatku zrodu tohto impozantného architektonického diela bol pápežský súhlas s premiestnením prepoštského kostola z hradu do podhradia. Žiadosť uhorského kráľa Imricha odobril pápež Inocent III. v roku 1221. Prestavba dovtedajšieho farského kostola sa začala v 14. storočí a vtlačila novému chrámu gotickú podobizeň. Slávnu históriu Dómu podčiarkuje fakt, že tu v rokoch 1563 – 1830 korunovali uhorských panovníkov. Svätoštefanskú kráľovskú korunu tu na hlavu položili 11 panovníkom (medzi nimi i Márii Terézii) a 8 kráľovským manželkám. Tieto dejinné udalosti pripomína podujatie Korunovačné slávnosti. Po zvyšok roka sa môžu návštevníci tešiť na prehliadky, v rámci ktorých uvidia napr. Kaplnku sv. Jána Almužníka s mohutným barokovým oltárom, sochu sv. Martina so žobrákom, či bronzovú krstiteľnicu. Chrám v roku 1995 poctil svojou návštevou aj pápež – sv. Ján Pavol II. Vy tak môžete urobiť celoročne od 9:00 do 11:30 a od 13:00 (v sobotu – v prípade sviatosti krstu od 13:45) do 18:00. Veľká časť svätostánku je sprístupnená bezplatne.

 

 

Marianka

Marianka je do pútnickej mapy zapísaná veľkým písmom, keďže je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Každoročne sa sem na jeseň schádzajú pútnici, celoročne aj široká verejnosť, aby si uctili Božiu Matku, na príhovor ktorej sa tu udialo množstvo zázrakov. Miestna legenda hovorí o zbojníkovi, ktorý našiel sošku a pod ňou prameň, ktorý tu vyviera a má údajne zázračnú moc uzdravovať. Milostivá socha je vystavená na hlavnom oltári kostola Narodenia Panny Márie z roku 1377. Pútnický areál s kostolom a kláštorom je v správe Kongregácie bratov tešiteľov a nájdete tu aj Kaplnku sv. Anny, Kaplnku sv. Studne, Kaplnku sv. Floriána, 6 mariánskych kaplniek z 18. st., Lurdskú jaskyňu s množstvom ďakovných odkazov vytesaných do kamenných platní, Kalváriu, 14 kaplniek Krížovej cesty zdobených päťdesiatkou sôch v životnej veľkosti a iné. Okrem toho sa tu v bývalom kaštieli nachádza Exercičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie. Bohatstvom Marianky sú aj technické pamiatky. Stojí tu Stará ľadovňa, kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave i zvyšky Váhovňe v blízkosti významného kameňolomu, kde sa ťažila bridlica, ktorá sa v celom bývalom Uhorsku používala aj na výrobu školských tabuliek na písanie. Nad obcou sa nachádza aj Velatické hradisko datované do obdobia 1200 – 1000 p.n.l.

 

 

Slovanské hradisko (Neštich)

Na svahoch Malých Karpát nad Svätým Jurom nemôžete obísť veľkomoravské hradisko ležiace nad pôvodne samostatnou osadou Neštich. Hradisko vzniklo v 30-tych rokoch 9. storočia a rozprestiera sa na ploche 3,2 ha. V lesnom poraste hradisko ľahko identifikujete vďaka mohutným, výborne zachovaným valom a priekopám akropoly a dvoch mladších predhradí. Nálezy avarského a slovanského osídlenia dokladujú jeho významné postavenie v regióne. Na opačnom kopci v blízkosti Jozefkovského údolia natrafíte na pozostatky stredovekého hradu Biely Kameň, sídla svätojurských grófov, ktorý dominoval mestečku od 13. do 17. storočia.

 

 

Modra a okolie

Uprostred modranských vinohradov stojí od roku 1814 Kalvária, ku ktorej vedie jedinečná keramická krížová cesta. Spája hlinu, keramiku, vinohradníctvo a vinárstvo – také typické pre Modru. Keramické kachlice, znázorňujúce jednotlivé zastavenia na symbolickej ceste za ukrižovaním Ježiša Krista sú dielom majstrov keramikárov Mariána Lišku, Jozefa Franka, Igora Mesíka, Jána Viglaša a Jána Pečuka. Architektonický návrh vypracovala Lucia Marušicová, stavbu realizoval Igor Tuček s pomocou Mateja Kratochvíla. Do dávnejšej histórie spadá Zámčisko (468 m n.m.) s krásnymi výhľadmi. Tu sa okolo roku 700 pred n. l. rozprestieralo opevnené hradisko. Malo tvar pravidelnej podkovy, chránili ho obranné valy a priekopa. Podobu dostalo zrejme v čase Veľkej Moravy a naposledy bolo prestavané v 13. storočí. Našlo sa tu niekoľko vzácnych archeologických nálezov: železný nôž a radlice, stredoveké kladivo, kresadlo, ostroha, kosák a ďalšie úžitkové predmety. Priamo v meste navštívte Emreszovský dom a Pamätnú izbu Ľudovíta Štúra. Ľahko rozpoznateľný dom patril v 19. st. rodine mestského sudcu Jána Emresza, ktorého dcéra Rozina sa vydala za rektora evanjelického gymnázia Karola Štúra, najstaršieho brata Ľudovíta Štúra. Po manželovej smrti sa sem presťahovala, zatiaľ čo Ľudovít jej pomáhal s výchovou detí. V roku 1856 po tom, čo sa pri polovačke postrelil do nohy, sa práve tu liečil a tu aj zomrel.

 

 

Doľany

Vinohradnícku obec na úpätí Malých Karpát medzi Modrou a Smolenicami kedysi volali Ompitálom, čo je názov odvodený od nemeckého slova Ottenthal. Doľanmi sa obec nazýva až od roku 1948 a ešte dnes sa medzi miestnymi môžete stretnúť s používaním názvu Ompitál. Historický názov kedysi mestečka s privilégiami, ktoré bolo súčasťou červenokamenského panstva, dostal Ompitál podľa nemeckého cisára Otta II.. Usadili sa tu totiž nemeckí osadníci, ktorí osídlovali územie po tom ako ho vyplienili výbojné turecké jednotky. Nemeckí osadníci uctievali sv. Leonarda, ktorý je patrónom obce do dnešných dní. Pamiatky Pôvod Kostola sv. Kataríny siaha až do 14. storočia. Nie je tomu dávno, čo tu pri výskumoch objavili maľbu asi z roku 1450. V Doľanoch môžete vidieť aj Mestskú vežu z roku 1598 a Kaplnku sv. Šebastiana. Patrónovi obce je zasvätená Kaplnka sv. Leonarda. Kaplnka sv. Leonarda Kaplnka je zo 14. storočia a patrí k vyhľadávaným pútnickým miestam. Púte sem sa konajú na jeho sviatok – 6. novembra, no hlavná púť tu býva okolo sviatku Nanebovstúpenia Pána, čiže 40 dní po Veľkej noci. Gotickú kaplnku, ktorej zadnú časť tvorí jaskyňa, nájdete nad obcou na kalvárii. Do dnešnej podoby bola rozšírená v 17. storočí. Patrón obce – sv. Leonard Sv. Leonard žil v 5. storočí a pochádzal zo vznešeného rodu. Bol to pohan s láskavým srdcom, ktorý sa neskôr rozhodol pre krst a stal sa horlivým kňazom. Neskôr sa uchýlil do kláštora, stal sa mníchom, neskôr pustovníkom. Mnohým ľuďom pomohol, okrem iného aj kráľovi Thodobertovi, panovníkovi Akvitánie, ktorého na poľovačke sprevádzala manželka v požehnanom stave. Tej sa priťažilo a jej stav sa zlepšil až na Leonardov príhovor. Porodila zdravé dieťa za čo dostal od kráľa les, pomohol mu vystavať kláštor a chrám, dnes známy ako Kláštor sv. Leonarda v Noble. Tam je aj pochovaný. Zomrel 6. novembra 559. V Doľanoch je sv. Leonard vyobrazený aj v obecnom erbe i na pečatidle, kde ale na rozdiel od pôvodných rozlomených pút, drží v rukách strapce hrozna. Veriaci si dodnes uctievajú svojho patróna v doľanskom kostole v zimnom období vždy v nedeľu ráno na pobožnosti. Osobnosti Doľany, sú spojené aj s dvoma významnými predstaviteľmi slovenského národného hnutia – Jurajom Fándlym a Jurajom Palkovičom. Vidieť tu môžete ich rodičovské domy a pomníky v obci i na cintoríne. Juraj Fándly (1750 – 1811) Slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ, po ktorom je pomenovaná planétka číslo 16435, Juraj Fándly sa narodil v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína Fandly žili v Častej len prechodne, dva roky, no po skorej otcovej smrti sa matka presťahovala do Ompitálu. Vie sa, že mladý Juraj študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure, u františkánov, kapucínov i petrínov, no pre slabšie zdravie ho do žiadnej rehole neprijali. Neskôr študoval teológiu v Budíne a v Trnave. Vysvätený za kňaza bol v roku 1777, pôsobil v Seredi, Lukáčovciach pri Nitre i Naháči pri Trnave – v najbiednejšej farnosti široko – ďaleko. Aby zahnal hladomor, stal sa predákom šaštínskej manufaktúry a svojich farníkov naučil priasť bavlnu. Okrem toho pôsobil aj ako dedinský zelinkár a nahrádzal tak lekára a jeho služby. Robil veľa pre to, aby pozdvihol životy svojich farníkov, no do obľuby cirkevnej vrchnosti sa nedostal. Chorý a unavený sa vrátil k rodine do Ompitála, kde napísal v latinčine Historickú rozpravu o mestečku Ompitál. Zomrel tu v marci 1811. Fándly napísal niekoľko, na svoju dobu významných diel, napríklad: Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom, Slovenskí včelár, Krátke dejiny slovenského národa v latinčine a viaczväzkové dielo Pilný domáci a poľný hospodár. Juraj Palkovič (1763 – 1850) Juraj Palkovič sa narodil vo Veľkých Chlievanoch, no už od roku 1773 žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Trnave, vo Viedni i Bratislave a v roku 1788 sa mu dostalo kňazskej vysviacky. Počas štúdií v Bratislave sa stal zakladajúcim členom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva a výrazne dopomohol k rozvoju a šíreniu bernolákovčiny – nového spisovného jazyka. Tento slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg a organizátor kultúrneho života bol aj profesorom bratislavského evanjelického lýcea a zasadil sa za to, aby tu mohol pôsobiť národný buditeľ Ľudovít Štúr, ktorý nebol v obľube vrchnosti. Štyri roky pôsobil ako poslanec uhorského snemu za mesto Krupina. Náhrobný pamätník a Božie muky Fándlyho náhrobný pamätník na doľanskom cintoríne, postavený v roku 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, sa nachádza symbolicky v centrálnej časti. Presnú polohu jeho hrobu a teda pôvodného náhrobníku dnes už nepoznáme. V obci sa ešte nachádza pomník v podobe Božích múk, ktorý tu nechala na Fandlyho pamiatku postaviť miestna organizácia Matice slovenskej z Trnavy v roku 1926. Spoločný pomník Fándly a Palkovič majú v obci osadený aj spoločný pomník. Z vlastných prostriedkov ho dal postaviť doľanský farár Anton Adamkovič. Vytvorený bol na návrh trnavského sochára P. Čambála. Pomník pred kostolom inštalovali 16. septembra 1988.