Nitriansky kraj

Nitra - hrad

Príchod do Nitry, ktorá sa rozpína po oboch brehoch rovnomennej rieky, už z diaľky oznamuje televízny vysielač umiestnený na vrchole kopca Zobor. Spolu s Hradnou skalou, Vŕškom, Kalváriou, Borinou, Čermáňom a Martinským vrchom tvoria sedem pahorkov, ktoré vytvárajú panorámu najstaršieho slovenského mesta. Dnes je Nitra šiestym najväčším slovenským mestom. Poloha a klimatické podmienky úrodnej zeme ju spolu s okolím predurčili pre rozvoj poľnohospodárstva. Aj preto tu vznikla Slovenská poľnohospodárska univerzita a každoročne sa tu koná obľúbený veľtrh Agrokomplex. Ďalšia univerzita, kde poslucháči študujú napr. filológiu, filozofiu či pedagogiku a iné humanitné vedy dostala meno po sv. Cyrilovi – Univerzita Konštantína Filozofa. Svätému Cyrilovi a Metodovi je dnes zasvätený kostol v časti Mlynárce. Metodov žiak – sv. Gorazd je zasa patrónom nového kostola na Klokočine, ktorý je ukážkou modernej architektúry. Ak sa zaujímate o novodobé riešenia a prístupy v stavbe kostolov, Rímskokatolícka farnosť sv. Gorazda môže byť pre vás isto inšpiratívna. Ako vidno, Nitra je plná odkazov na solúnskych bratov a ich aktivity na našom území. História – prvé zmienky Prvý raz sa o Nitre dozvedáme v roku 828. V prvej zmienke o obrátení Bavorov a Korutáncov sa píše aj o vysvätení kostola na majetku kniežaťa Pribinu v Nitre. V pápežskej listine z roku 880 zasa pápež Ján VIII. informuje Svätopluka o troch nových biskupoch a Metodovi ako novom arcibiskupovi. A práve v roku 880 bolo v Nitre zriadené Nitrianske biskupstvo, ktoré sa neskôr spomína aj v tzv. falzách Pasovského biskupa Pilgrima z 10. storočia. Význam mesta potvrdzujú aj objavené zvyšky osídlení. Sídlisk bolo viacero, no dominantou mesta sa stala oblasť Hradného vrchu, teda lokalita, kde sa dnes vypína Nitriansky hrad. Nitriansky hrad Hradisko, ktoré sa tu rozprestieralo malo asi 8,5 ha. Chránil ho hlinený val spevnený po oboch stranách kamennými stenami. Na Hradnom návrší zrejme stál aj najstarší kostol, ktorý sa ale nepodarilo presne identifikovať. Pravdepodobne sa nachádzal pod dnešným Dolným kostolom, čomu nasvedčuje aj staré patrocínium sv. Emeráma. Ak sa rozhodnete pre návštevu Dolného kostola, určite si prehliadnite reliéf Ukladanie do hrobu z roku 1662, ktorý je súčasťou Selepčéniho oltára. Kláštor sv. Hyppolita Pozostatky benediktínskeho kláštora sú situované na západnom svahu majestátneho Zobora. Vznikol pravdepodobne okolo roku 880, rovnako ako celé biskupstvo, v ktorého čele stál benediktínsky mních Wiching. Staré listiny dokazujú, že kláštor patril k významným cirkevným inštitúciám v Uhorsku: vychovávali tu kňazov a mal väzby na kláštor benediktínov v rakúskom St. Pöltene. Tiež sa tu spisovali a uchovávali dôležité listiny. Benediktíni sa okrem duchovnej činnosti venovali aj poľnohospodárstvu – zakladali prvé vinohrady, ktoré sú také typické pre dnes husto osídlenú a zastavanú časť mesta – Zobor. Okrem toho benediktíni obrábali polia, pestovali ovocie, chovali včely. Opátstvu sa darilo aj vďaka rozsiahlym majetkom. Koniec opátstva priniesol konflikt medzi ostrihomským arcibiskupom a uhorským kráľom Matejom Korvínom. Mnísi drukovali arcibiskupovi, čo viedlo Korvína k tomu, že v roku 1468 opátstvo zrušil. Kláštor potom v roku 1471 vyplienilo poľské vojsko vojvodu Kazimíra a majetky pripadli nitrianskemu biskupstvu. Miesto ožilo koncom 17. storočia, keď tu nitriansky biskup Blažej Jaklin zriadil nový kláštor pre kamaldulský rád. Ruiny kláštora, ktoré sú predmetom archeologického výskumu sa nachádzajú v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor. O ich zveľadenie sa stará Zoborský skrášľovací spolok. Katedrálny chrám – Bazilika sv. Emeráma Chrám sa spomína už v 2. polovici 11. storočia v Legende o sv. Svoradovi (Andrejovi) a sv. Beňadikovi “ako miesto, kde boli uložené ich ostatky”. Práve sv. Emerám, Andrej-Svorad a Beňadik sú patrónmi katedrály. Vstúpiť na toto výnimočné miesto môžete, ak vystúpite na Hradný vrch, ktorého je dominantou. Starobylý chrám má za sebou viacero premien, no azda najviac sa pod jeho podobizeň podpísala radikálna ranobaroková prestavba, neskôr pribudla umelecká výzdoba, vďaka ktorej dnes katedrála patrí k najkrajším príkladom barokovej výzdoby na našom území. Pri návšteve neprehliadnite gotickú fresku – Smrť a Korunovanie Panny Márie, objavenú počas reštaurátorských prác v roku 2012. Vzácny objav, pochádzajúci pravdepodobne z prelomu 14. a 15. storočia, sa nachádza v dolnej lodi. Vedci predpokladajú, že freska bola zrejme súčasťou mariánskeho oltára a zobrazuje zomierajúcu Pannu Máriu. Okolo nej stoja učeníci. Ďalšia časť fresky vyobrazuje Korunovanie Panny Márie.

Nitrianska Blatnica

Rotunda sv. Juraja čupí v lese, na malom ostrohu južných svahov vrchu Marhát severne od Nitrianskej Blatnice. Jej vznik sa datuje do prvej tretiny 9. storočia, teda sa viaže ešte na obdobie pred Veľkou Moravou. Je to jedna z najstarších stavieb na našom území a zároveň najstaršia rotunda na Slovensku. Na sv. Juraja, 24. apríla sa tu už od roku 1530 schádzajú pútnici a nič na tom nezmenil ani bývalý, totalitný režim. Rok 1530 je pre miesto viac než symbolický – vtedy totiž dala kostolík z ruín znovu vystavať Anna Thurzová. Urobila tak na večnú pamiatku svojho manžela Františka, ktorý padol v bitke pri Moháči v 1526. Ďalšia rotunda – “dvojička” k Rotunde Jurkovi sa nachádza v neďalekom Ducovom. Z Nitrianskej Blatnice sa po zelenej turistickej značke napojíte na hustú sieť turistických trás Považského Inovca. Môžete si tu naplánovať krátke výlety v rámci ktorých spoznáte miesta spojené s veľkomoravskou históriou: Rotundu sv. Juraja, vrch Marhát, hradiská v Bojnej, hradisko Kostelec, rotundu v Ducovom a hradisko Pobedim. Z hrebeňa sa dostanete do Piešťan či Moravian nad Váhom, odkiaľ pochádza slávna Moravianska Venuša.

Bojná

Oblasť Bojnej bola osídlená dlho pred tým ako vznikla Veľká Morava. A práve Bojná je najväčším doposiaľ objaveným slovanským náleziskom na území Slovenska. Vtedajšiu aglomeráciu tvorilo minimálne päť hradísk a začiatkom 9. storočia tu sídlil miestny kniežací rod. Najväčším hradiskom s dĺžkou hradieb asi dva kilometre boli Valy. Mali obličkovitý tvar, rozprestierali sa na ploche 12 hektárov a dnu sa vstupovalo cez dve brány. Najcennejšou pamiatkou nájdenou v Bojnej je súbor šiestich medených pozlátených plakiet s reliéfmi Krista a anjelov pochádzajúci z prenosného dreveného oltára. Plakety sa datujú do rokov 780 až 820. Tiež sa tu našiel bronzový zvon typu Canino a zlomky ďalších troch zvonov, ktoré potvrdzujú šírenie kresťanstva v našich končinách. Dôkazom o viere je aj bronzová pozlátená zápona z knižného kódexu. Systematický výskum odkryl aj 12 zahĺbených obytných objektov, tzv. zemníc, pre ktoré bol typický kvadratický pôdorys, zaoblené rohy, najčastejšie kamenná pec a kolová jama. Archeológovia v lokalite rozpoznali aj hospodárske a sídliskové jamy či samostatne stojace hlinené pece. Nálezisko v Bojnej bolo štedré aj na nálezy z bežného života, nesúvisiace priamo s praktizovaním kresťanstva. Poľnohospodárske náradie, predmety do domácnosti, remeselnícke náčinie, výstroj jazdca, konský postroj, či výzbroj bojovníka – to všetko ilustruje ako tu žili naši predkovia. Predpokladá sa, že po zániku Veľkej Moravy sa hradisko Valy ešte nejaký čas využívalo aj v 10. storočí. O neskoršom osídlení nevieme. Náučný chodník Považský Inovec Ak sa vydáte po tomto náučnom chodníku, archeologické náleziská v Bojnej sa pred vami rozprestrú v plne kráse. Na hradisku Valy môžete vidieť konštrukciu valu, model slovanského domu a rekonštrukciu vstupnej brány z roku 2018. Rekonštrukcia slovanskej brány je prístupná denne bez časového obmedzenia. Bránou sa kedysi vstupovalo do slovanského hradiska, tunel mal pomáhať v boji s nepriateľom. Peši sa sem dostanete od Ranča pod Babicou, motoristom je povolený prístup do Hradskej doliny pod hradisko. Viac o tunajších dejinách sa dozviete v Archeologickom múzeu Veľkej Moravy v Bojnej. Moderné múzeum spolu s regionálnym informačným centrom sídlia v samostatnej časti budovy obecného úradu.

Dražovce

Pod západným výbežkom vrchu Zobor sa rozprestierajú Dražovce – obec s významným historickým dedičstvom. V tejto významnej archeologickej lokalite sa našli nálezy z paleolitu, sídlisko z neolitu, žiarové hroby z neskorej bronzovej doby, hradisko z halštatskej doby, hradisko a kostrové hroby z veľkomoravskej doby a pohrebisko z poveľkomoravskej doby. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štátne prírodné rezervácie Lupka a Zoborská lesostep. Kostol sv. Michala archanjela Hoci je kostol – ozdoba celého okolia, naozaj starý – pochádza z 13. storočia, jeho predchodca tu stál už v polovici 11. storočia. Postavený bol na skale nad obcou na miestach kde kedysi stálo slovanské hradisko. Kostol, ako ho môžete vidieť, prešiel pamiatkovou obnovou v rokoch 1993 – 1999. Typovo ide o románsky emporový kostol s jednoloďovým priestorom ukončeným polkruhovou apsidou. Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec. Do vnútra sa dá dostať po predchádzajúcom dohovore s pánom farárom. Púte do Kostola sv. Michala archanjela Hlavná púť na toto romantické miesto sa koná v deň, keď meniny oslavujú Michalovia – 29. septembra. Je to zároveň jediný krát v roku, kedy sa tu konajú bohoslužby. Svoje “áno” si tu ale povedala nejedna zamilovaná dvojica. Genia loci tohto miesta využili filmári, ktorí tu točili scény do filmov Markéta Lazarová, Adam Šangala, Javor a Juliana, Tacho a Láska na vlásku. Slovenská hudobná legenda – Tublatanka a kapela z neďalekých Alekšiniec – Gladiátor tu zasa natočili videoklipy k svojim skladbám.

Nitra - Zobor

Pozostatky benediktínskeho kláštora sv. Hyppolita sú situované na západnom svahu majestátneho Zobora. Vznikol pravdepodobne okolo roku 880, rovnako ako celé biskupstvo, v ktorého čele stál benediktínsky mních Wiching. Staré listiny dokazujú, že kláštor patril k významným cirkevným inštitúciám v Uhorsku: vychovávali tu kňazov a mal väzby na kláštor benediktínov v rakúskom St. Pöltene. Tiež sa tu spisovali a uchovávali dôležité listiny. Benediktíni sa okrem duchovnej činnosti venovali aj poľnohospodárstvu – zakladali prvé vinohrady, ktoré sú také typické pre dnes husto osídlenú a zastavanú časť mesta – Zobor. Okrem toho benediktíni obrábali polia, pestovali ovocie, chovali včely. Opátstvu sa darilo aj vďaka rozsiahlym majetkom. Koniec opátstva priniesol konflikt medzi ostrihomským arcibiskupom a uhorským kráľom Matejom Korvínom. Mnísi drukovali arcibiskupovi, čo viedlo Korvína k tomu, že v roku 1468 opátstvo zrušil. Kláštor potom v roku 1471 vyplienilo poľské vojsko vojvodu Kazimíra a majetky pripadli nitrianskemu biskupstvu. Miesto ožilo koncom 17. storočia, keď tu nitriansky biskup Blažej Jaklin zriadil nový kláštor pre kamaldulský rád. Ruiny kláštora, ktoré sú predmetom archeologického výskumu sa nachádzajú v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor. O ich zveľadenie sa stará Zoborský skrášľovací spolok. Hradisko Zobor, národná kultúrna pamiatka (ďalej HZ), je najstaršia a najrozsiahlejšia pamiatka v blízkosti mesta Nitry. Ohraničuje ho obranný val, dlhý takmer 2 km, miestami vysoký až 7 metrov, ktorý obopína temeno vrchov Pyramída a Zobor na juhozápadnom výbežku masívu Tríbeč. Areál HZ má rozlohu približne 15 ha. Z leteckého pohľadu má uzatvorený tvar približne vo forme ľadvinky. Vznik HZ sa datuje do neskorej doby bronzovej (10. až 8. storočie pred n. l.). Najstaršie osídlenie HZ je späté s ľudom lužickej kultúry, ktorý v mladšej fáze neskorej doby bronzovej budoval rozsiahle hradiská výšinného typu.

Kostoľany pod Tríbečom

Obec nachádzajúca sa medzi juhovýchodnými výbežkami pohoria Tribeč sa dostala do povedomia najmä vďaka románskemu kostolíku so zachovanými stredovekými freskami. Východne od obce sa nachádza hradisko lužickej kultúry a prírodný areál Kostolianske lúky. Kostol sv. Juraja Kostolík z 10. storočia (resp. 1. pol. 11. st.) je najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku a zároveň silným dôkazom bohatej histórie a kultúry regiónu. Nech sa páči, vstúpte dnu a v interiéri si prezrite románsku kamennú krstiteľnicu aj najstaršie zvyšky románskych a gotických nástenných malieb z 11. storočia. Tie vytvoril neznámy autor menej používanou technikou – na vlhkú omietku. Posledné výskumy ukazujú, že táto národná kultúrna pamiatka mala svojho dreveného predchodcu. Hrad Gýmeš Z hradu, postaveného v rokoch 1253 až 1270 je síce dnes už iba zrúcanina, no výlet na toto miesto ako i výhľad z neho si isto zapamätáte. A možno budete aj príjemne prekvapení, keďže osud Gýmeša nie je ľahostajný aktivistom, ktorí sa ho snažia uchovať aj pre budúce generácie. Najrýchlejšie sa sem dostanete z Kostolian pod Tribečom alebo z Jelenca. Značené turistické trasy vás na miesto, kde sa prepisovali dejiny, dovedú za 45 až 60 minút. Chodník prechádza aj cez územie starého dreveného hradiska Studený vrch datovaného do 11. až 13. storočia. Jelenská Gaštanica Táto študijná plocha dostala štatút chránenej vzhľadom na bohatú výsadbu gaštana jedlého, za ktorú vďačíme grófovi Forgáčovi. Najstaršie stromy, staré 300 až 400 rokov, tu nechal vysadiť už v rokoch 1240 až 1241. Gaštanica je najstarší umelo založený porast tohto druhu, ktorý sa úspešne aklimatizoval v prostredí dubovo-hrabových lesov.

Hronský Beňadik

Slovenská brána – tento špecifický geografický útvar si môžete predstaviť ako širokú kotlinu vytvorenú riekou Hron medzi na pohľad rozprávkovými Štiavnickými vrchmi a Pohronským Inovcom. Tento priestor bol už v dobách našich predkov kľúčovým, pretože tvoril pomyselný vstup k rudnému bohatstvu stredného Slovenska. Aj preto je mimoriadne zaujímavý z pohľadu bádania a archeologických nálezov. Na úseku 6 km vzniklo v slovanskom období šesť opevnených hradísk: Hronský Beňadik – Skala, Rybník – Krivín, Tlmače – Festunok, Tlmače – Kusá hora, Malé Kozmálovce – Pipiška a Starý Tekov. V týchto lokalitách nie sú žiadne odkryté náleziská, je ale zaujímavé hľadať v teréne viac alebo menej nápadné vyvýšeniny a jarky a preniesť sa pri tom duchom do minulosti pri predstave, že sú to vlastne zarastené valy kedysi slávnych opevnení a hradísk, starých vyše tisíc rokov. Hronský Beňadik Obec leží na strategickej križovatke ciest medzi Pohroním a Ponitrím a jej dominantou je kláštorný komplex s Kostolom sv. Benedikta situovaný na skalnej vyvýšenine. Južne od kláštora sa nachádza včasnostredoveké hradisko Beňadická skala, ktoré slúžilo zrejme ako refúgium. Jeho strategická poloha ho predurčovala chrániť prechod cez spomínanú Slovenskú bránu. Kláštor Hronský Beňadik Benediktínske opátstvo tvorí komplex kláštora s kostolom sv. Benedikta. Založil ho nitrianske knieža a neskorší kráľ Gejza I. v roku 1075, ktorý daroval opátstvu rozsiahle pozemky. Cieľom bolo nielen šíriť kresťanstvo, ale aj kolonizovať riedko osídlenú oblasť. Kláštor mal štvorkrídlový pôdorys s krížovou chodbou okolo rajského dvora a kostolom na severnej strane. Najstaršou časťou kláštorného komplexu bola románska bazilika, vysvätená v roku 1075. Na jej základoch neskôr v 14. storočí postavili gotickú baziliku. Kláštor musel čeliť aj tureckým nájazdom a tak, aby odolal, museli ho prestavať na pevnosť. Tak sa stalo, že pribudli hradby a delové bašty. Po tureckých útokoch benediktíni kláštor opustili. Od 19. st. začalo toto miesto znova slúžiť ako kláštor. V súčastnosti ho spravujú bratia palotíni. Interiér kostola a prehliadka areálu Dnu vstúpite cez portál bohato zdobený rastlinnými motívmi a sochami svätcov pod baldachýnmi. V okamihu pocítite čaro tohto miesta. To, čo tu dnes vidíte je výsledok viacerých opráv, ktoré boli nutné, keďže celý komplex bol trikrát vypálený. Súčasťou celkovej prehliadky kláštora je komentovaná prehliadka opátskeho kostola a vonkajšieho areálu bývalého benediktínskeho opátstva. Návštevníkom sú sprístupnené aj zrenovované priestory sýpky. Na prehliadku budete potrebovať 30 minút, zúčastniť sa môžete aj bohoslužby. V interiéri kostola sa zachovali predmety zo starších období i hodnotné oltárne sochárske kompozície. V Kaplnke sv. Krvi je uložená vzácna relikvia Kristovej krvi, ktorú kláštoru daroval kráľ Matej Korvín. Jelenka Dnešná Kaplnka sv. Kríža vznikla v roku 1713. Jej predchodkyňou bola Kaplnka sv. Heleny. I keď už patrónkou kaplnky nie je sv. Helena, miestni sem chodia na jej sviatok modliť sa ku svojej Jelenke. Tento starší variant mena Helena nasvedčuje, že tradícia je ozaj veľmi stará. Ku kaplnke sa dostanete asi 20 minútovou chôdzou po žltej turistickej značke idúcej zo stredu obce okolo kláštora smerom na juh. Rovnako nás privedie i na územie bývalého hradiska Skala, ktoré sa otvára po vyjdení z lesa hneď za kaplnkou.. Hradiská Slovenskej brány Hradisko Skala na Beňadickej skale vzniklo niekedy v 10. storočí. Tvarom pripomína nepravidelnú elipsu. Na západnej a severnej časti hradiska bol vybudovaný val, z ktorého sa zachovalo 85 m. Na severe ho narušili stavebné úpravy spojené so vznikom Kaplnky sv. Heleny, na juhu ho narušila poľná cesta. V okolí hradiska sa nachádza niekoľko slovanských sídlisk a pohrebísk, prevažne v Hronskom Beňadiku a v Kozárovciach, kde vieme o dvoch pohrebiskách. Dostať sa sem dá z cesty E 76, z ktorej treba tesne pred Psiarmi odbočiť vpravo, potom pokračovať poľnou cestou približne 350 metrov k západnému vstupu. Za výstup sa vám toto miesto odvďačí nádherným výhľadom na dolné Pohronie. Pri dobrej viditeľnosti uvidíte až Ostrihomskú katedrálu. Na druhej strane Hrona sa trochu južnejšie pozeráte na ďalšie slovanské hradisko Krivín. Vedie k nemu modrá turistická značka zo železničnej stanice Tlmače a cesta k nemu trvá asi hodinu.

Starý Tekov

Starý Tekov Obec Starý Tekov leží na ľavom brehu rieky Hron. Keď budete tadiaľto prechádzať, v strede obce spozorujete vyvýšený trachytový kopec, obklopený Hronom a jeho prítokom. To je potok menom Perec. Tu bolo situované hradisko z obdobia včasného stredoveku, no intenzívna výstavba v obci znemožnila jeho výskum. Práve tu mal ale stáť Kostol sv. Juraja spomínaný už v roku 1275. Oproti tomuto hradisku sa dnes – tiež na vyvýšenine nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie, stojaci na základoch staršieho románskeho kostola a ďalších prestavieb. V okolí kostola boli odkryté hroby datované okolo roku 1046. A keď je už reč o kostoloch, nemožno vynechať ešte tretí zaniknutý kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, lokalizovaný v juhozápadnej časti obce. O dôležitosti tohto obchodného uzlu svedčí aj fakt, že v listinách z 13. st. sa Starý Tekov spomína ako privilegované mesto a sídlo Tekovskej župy. Mesto sa ale nevyhlo ani Tatárom, ktorí ho v roku 1241 zničili. Neskôr tekovský hrad menil majiteľov a jedným z nich bol j legendárny Matúš Čák Trenčiansky. V 17. storočí sa zasa Starý Tekov musel brániť Turkom, ktorých zastavili cisárske vojská až v Leviciach. Ján Palárik a Starý Tekov So Starým Tekovom sa spája aj meno významného slovenského národovca, buditeľa a spisovateľa Jána Palárika, ktorý tu v revolučných rokoch 1848 až 1949 pôsobil ako kaplán. V súvislosti s jeho pôsobením sa traduje aj zábavná historka o tom ako prešiel cez rozum maďarskej garde. Do nemilosti sa kaplán dostal lebo vraj neuznával peštiansku vládu a nielen v slovenčine kázal, ale odporúčal ľuďom používať ju aj pri robote. Keď na Turíce 1848 garda obklúčila kostol, dôvtipný kaplán ušiel prezlečený za dievčinu.

Bíňa

Kataster Bíne patrí k najdlhšie a najintenzívnejšie osídleným regiónom na Pohroní. Prvých obyvateľov sem už v mladšej dobe kamennej pritiahlo vhodné podnebie i úrodnosť pôdy. Počas bronzovej a halštatskej doby bolo osídľovanie utlmené, v laténskej dobe tu žili Kelti, v rímskej dobe vznikli štyri germánske osady. Dá sa predpokladať, že počas markomanských vojen územím prechádzali légie rímskeho cisára Marca Aurélia. Pred príchodom Slovanov sem prenikli Avari. Práve do tohto obdobia sa datuje aj nález chlapčenského hrobu so zlatými náušnicami nájdený v súkromnej záhrade severne od kostola. Komunita fungovala aj po páde Veľkej Moravy. Na rozlohe vyše 100ha sa tu rozprestieralo veľkomoravské hradisko. Obopínala ho obrovská sústava troch mohutných valov a priekop Pri stavbe valov nepoužili jeho stavitelia kamene ani drevo, iba hlinu. V areáli hradiska odkryli vedci niekoľko obytných objektov, hospodárske a sídliskové jamy, miestami i nadzemné stavby. Obydlia sa datujú zväčša do 9. – 11. st., nájdené hroby – aj hroby bojovníkov, sú zväčša z obdobia včasného stredoveku. Dôležitosť Bíne neklesla ani v časoch formovania ranouhorského štátu. Pripomenutím si slávnych čias je románska bazilika zasvätená Panne Márii, ktorá bola súčasťou premonštrátskeho kláštora. Dvojvežový kostol postavený pred rokom 1217 je dnes kultúrno-historickou pamiatkou európskeho významu s množstvom zachovaných pôvodných románskych a gotických prvkov. O Bíni ako obci sa vôbec prvýkrát dozvedáme v roku 1135. Pravdepodobne začiatkom 12. st. tu postavili pôsobivú románsku rotundu – Rotundu dvanástich apoštolov. Steny rotundy kedysi zdobili fresky znázorňujúce postavy apoštolov a svätcov. V interiéri sa nachádza dvanásť ník s funkciou sedílií. V okolí stavby sa podarilo odkryť hroby z veľkomoravského obdobia. Hrob manželky slovanského veľmoža: Na mapu dôležitých veľkomoravských bodov zaraďujeme Bíňu aj preto, že práve tu sa nachádza najbohatší zo všetkých veľkomoravských veľmožských hrobov na našom území. V hrobe, nájdenom v roku 1983, bola pochovaná žena vo veku od 17 do 24 rokov. Našiel sa v ňom strieborný a bronzový prsteň, 14 strieborných náušníc, štyri strieborné tepané gombíky a dva železné nožíky. Nájdené šperky naznačujú, že mŕtva patrila k šľachtickému nitrianskemu alebo moravskému rodu a do Bíne sa vydala, čo svedčí to o hospodársko-mocenskej významnosti Bíne v tomto období. Pútnické miesto Na kraji obce pri vonkajšom vale pôvodného slovanského hradiska, v blízkosti prameňa, vznikla v polovici 19. st. drevená kaplnka. V roku 1925 ju ale zachvátil požiar. Zničenú kaplnku zakrátko nahradila tehlová Kaplnka Panny Márie Lurdskej. Každoročne sa sem na sviatok Nanebovzatia Panny Márie koná púť spojená s dožinkami. Účastníci procesie sú oblečení v krojoch, nesú žatevný veniec a nový chlieb, ktorý požehnáva farár.

Mužla

Mužla bola osídľovaná vďaka svojej polohe už odpradávna. Miesto totiž v minulosti voda nezaplavovala ani pri veľmi vysokej hladine riek. V lokalite Mužla-Čenkov sa v 9. a 10. st. nachádzalo slovanské hradisko. Svedectvo o živote v čenkovskej lokalite poskytuje viac ako 300 sídliskových objektov. Z nich má najväčší význam sedem obytných domov s dlhým pôdorysom. Neskôr obyvateľstvo osady čelilo výbojom starých Maďarov. Poslední obyvatelia opustili areál zaniknutého hradiska ku koncu 10. storočia. Dnes postupne zarastá náletovou vegetáciou, čo sťažuje prístup. Ak uvažujete o tom, ako sa sem dostať, dávame vám do pozornosti aj medzinárodnú Dunajskú cyklotrasu.

Šurany - Nitriansky Hrádok

Na území tejto mestskej časti sa nachádza archeologicky zaujímavá lokalita Zámeček, obývaná už 2500 – 3000 rokov pred n. l.. Pre nadšencov Veľkej Moravy je asi najzaujímavejšie, že okrem iných kultúr tu bolo odkryté aj slovanské sídlisko zo 6. storočia a veľkomoravská osada so štvorcovými polozemnicami. V lokalite Vysoký breh sa zasa našli zvyšky osady bolerázskej kultúry a slovanské sídlisko z 12. – 13. storočia. Archeológovia sa v tejto lokalite museli cítiť ako v raji, keď tu objavili asi 10 000 rôznych predmetov a ich zlomkov. Uložené sú dnes v Bratislave, Nitre, Bojniciach a Martine. Aj preto dostala táto oblasť prezývku Slovenská trója. Archeopark v lokalite Zámeček je voľne dostupný. Hrádocká Venuša Torzo sošky sediacej ženy z vypálenej hliny – to je Hrádocká Venuša, vysoká 27 cm. Obdobie jej vzniku sa datuje do rokov 3500 – 4000 rokov pred n. l.. Jej výnimočnosť podčiarkuje materiál i sfarbenie: vyrobená je z premiešaného piesku a vypálená do tehlovočervena. Hrádocká Venuša, nazývaná aj Magna mater, teda „Veľká matka“ má jedinečné postavenie v rámci lengyelskej kultúry. Odliatok tejto plastiky môžete vidieť v nejednom múzeu, v obci – na Hlavnej ulici sa určite pokochajte zväčšeninou sošky. V obci sa ďalej nachádza aj Kostol sv. Martina, pôvodne z 18. st. a pri rybníku Mederčina Kaplnka Lurdskej Panny Márie z roku 1921. Expozícia v synagóge Ortodoxnú synagógu v Šuranoch, dnes národnú kultúrnu pamiatku, nechala postavať miestna židovská komunita v roku 1916. Stavba je eklektická so secesnými, maurskými aj byzantskými prvkami. Na mieste svätostánku je umiestnený pamätník obetiam holokaustu. Lokalitu Zámeček ako aj niekdajší Šuriansky hrad bližšie predstavuje expozícia na poschodí synagógy. Kópie vzácnych mincí, predmety dokumentujúce históriu pálenia tehál, mlynárstva a cukrovarníctva v meste – i to všetko tu uvidíte. Kostol sv. Štefana Prvomučeníka. Farnosť tu bola už v roku 1226, no kostol ako ho vidíte dnes je z roku 1942, kedy bola postavená nová chrámová loď. Barokové veže, ktoré sú veľkou a najmä vzácnou ozdobou chrámu, ostali ešte z predošlého kostola. Ten vznikol v 1. polovici 17. st. na žiadosť nitrianskeho biskupa Štefana Bosniaka. Zakrátko ho zničili Turci a tak prešiel opravami. Tona Beach Šurany Tona Beach Šurany je príjemný športovo relaxačný areál v prírode, blízko jazera s mimoriadne čistou vodou, pieskovými a štrkovými plážami, vodnými atrakciami a možnosťou rybolovu. Nachádza sa na okraji mesta a v lete tu zažijete dokonalý oddych aj zábavu.