Trnavský kraj

Smolenice

Smolenice sú zaujímavou križovatkou turistov i nadšencov histórie. Na kopci nad obcou dáva o sebe vedieť zámok ako vystrihnutý z rozprávkovej knihy. Nachádza sa tu Kongresové centrum SAV Smolenice otvorené verejnosti v oklieštenom režime, preto si výlet sem starostlivo naplánujte. Do podzemia zasa pozýva jaskyňa Driny – jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. My vás zasa pozývame na Hradisko Molpír. Hradisko Molpír Názov kopca Molpír pochádza zrejme z predslovanského obdobia. Hradisko tu vzniklo už v neskorej kamennej a bronzovej dobe, lokalita ale bola intenzívne osídlená predovšetkým v staršej dobe železnej. Z tohto obdobia pochádza aj mohutné opevnenie. Tvorila ho akropola a dve nádvoria – spojené cestou vedúcou pozdĺž severozápadného múra. Hradisko bolo obývané aj v dobe laténskej, rímskej a v dobe sťahovania národov. Ďalšie nálezy potvrdzujú, že Molpír bol strediskom moci aj na konci 8. a v 1. pol. 9. storočia. Zložité politické pomery, ale aj kultúrne vzťahy ilustrujú rôzne zistenia a nálezy. Príslušníci elity napríklad nosili ostrohy typické pre západný štýl a súčasne opasky s liatymi bronzovými aplikáciami, charakteristické pre Avarov. Našla sa tu aj bronzová faléra s plastikou psej hlavy, známe z avarských pohrebísk, či slovanského hradiska v Mikulčiciach. Po zániku Veľkej Moravy význam hradiska upadol. Bádatelia sa domnievajú, že jeho funkcie sa mohli preniesť do Majcichova a Nitry. Výlet na Molpír Lokalita je v súčasnosti voľne prístupná lesnou cestou, čiastočne zarastená. Začína sa v blízkosti farského kostola. Vonkajší val objavíte tesne za kostolom. Toto miesto identifikovali ako vstup do hradiska. Dnes je východiskovým bodom pre túto túru a začiatočným bodom náučného chodníka po Molpíre. Sprevádzať vás ním budú informačné tabule a keďže má tvar slučky, na jeho konci sa ocitnete vlastne na začiatku. Po ceste uvidíte zbytky hlinených valov z halštatskej doby, ktoré využívali aj Slovania. Hradisko naznačuje niekoľko rekonštruovaných častí fortifikácie, prezentujúcich halštatskú dobu. Jamy sú odkazom na archeologický výskum. Náučný chodník Smolenický kras Tento náučný chodník prechádza Molpírom s nadmorskou výškou 400 m n.m., dolinou Hlboče, ktorá je s výmerou 123 ha národnou prírodnou rezerváciou a pýši sa jediným vodopádom Malých Karpát s výškou asi 9 m. Práve súčasťou tejto prírodnej rezervácie je aj jaskyňa Driny. V jej blízkosti vzniklo rekreačné stredisko Jahodník s chatovou osadou, reštauráciou, kúpaliskom, táboriskom i možnosťou jazdy na koni. Naša cesta pokračuje od zámku cez mesto a ďalej popri ceste č. 502 cez Trstín okolo neskororománskeho kostolíka z r. 1245 v Hájičku, známeho mariánskeho pútníckeho miesta, do Naháča (10 km) a odtiaľ už opäť po turistickej značke cez Katarínku na Dobrú Vodu. Ak dávate prednosť trochu náročnejšej a dlhšej turistickej trase, môžete zo Smoleníc pokračovať po modrej a žltej značke smerom na Záruby (najvyšší vrch Malých Karpát) a po úbočiach hrebeňa prísť po červenej značke na Dobrú Vodu, kde sa obe trasy znovu spoja. Treťou možnosťou je zo Smoleníc nasmerovať kroky najkratšou cestou do Šaštína (trasa TA).

Naháč

Vlastníctvo obce si v priebehu histórie striedali panstvá Smolenice alebo Dobrá Voda. Už v rannej histórii obce sa v nej usadili prisťahovalci chorvátskej národnosti, ktorí v 15. storočí utekali na sever pred plienením Turkov. Nájdeme ich vo viacerých podhorských obciach Malých Karpát, ale v Naháči obzvlášť. Dodnes má takmer polovica obyvateľov priezviská svojich chorvátskych predchodcov. Súčasný kostol sv Michala archanjela bol postavený v roku 1594. Osobnosti Pamätný dom Juraja Fándlyho S Juranom Fándlym sme sa stretli už v Doľanoch, kde strávil detstvo. Po štúdiach a dvoch kňazských pôsobiskách sa vrátil do rodného regiónu a v Naháči pôsobil ako farár najdlhšie – 27 rokov. Pamätný dom Juraja Fándlyho, sprístupnený v r. 1990, sa nachádza v budove rím.-kat. fary, kde žil rokoch 1780-1807. Pamiatkovo chránený objekt bol zrekonštruovaný a upravený pre potreby múzejnej expozície. V jej prvej časti sú dokumenty o živote a diele J. Fándlyho, osvietenca, národného buditeľa, významného člena Bernolákovskej družiny, tajomníka Slovenského učeného tovarišstva. V dobovom zariadení interiéru, v ktorom J. Fándly tvoril, sú prezentované najmä fotokópie jeho diel. Druhá časť expozície má národopisný charakter. Štyri miestnosti prezentujú odievanie a zamestnanie roľníckého a remeselníckeho obyvateľstva regiónu. V záhrade sa nachádza včelín s figurálnymi slamenými úľmi, ktoré Fándly opísal v diele Slovenský včelár. Návštevy treba vopred ohlásiť na obecnom úrade na tel.: 033 5575 142. Peter Korompay (po slovensky Krupanský) rodák z Naháča (1623), študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, teológiu na viedenskom Pazmáneu, kde získal doktorát filozofie a teológie. Pôsobil v mnohých významných funkciách uhorskej Cirkvi. Neskôr postupne vacovským, jágerským a nakoniec nitrianskym biskupom a županom (1676-1690) a uhorským kancelárom. Za panovníka Leopolda I. mal diplomatické poslanie. V nitrianskej katedrále dal postaviť hlavný oltár i biskupský trón. Zomrel vo Viedni 12. 5. 1690, kde je aj pochovaný.

Borský Mikuláš

Borský Mikuláš vznikol v roku 1975 spojením Borského Mikuláša a Borského Petra. Tunajší obyvatelia boli šikovnými stolári, tesári, murári i obuvníci. Venovali sa ale i poľnohospodárstvu, s konopami obchodovali po celom Rakúsku-Uhorsku. Pestovali aj liečivé byliny, ktorých účinky a silu dokonale ovládali. Hrnčiarsky a nožiarsky kumšt so sebou priniesli Habáni, ktorí sa tu usadili v 16. storočí. Odkazom na ich prítomnosť v obci je časť nazývaná Habány. Nad touto osadou, na najvyššom bode Záhorskej nížiny, sa nachádza pôvodne pútnické miesto s kaplnkou. Kaplnka sv. Márie Magdalény Kaplnku sv. Márie Magdalény dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor, no za Rákociho povstania – začiatkom 18. st. bola zničená. Dnešná neoklasicistická kaplnka bola postavená koncom 19. storočia. Kedysi sa tu zastavovali náboženské procesie, idúc pešo z Trnavy na púte do Šaštína. Bohužiaľ, malý svätostánok bol opakovane vykradnutý a poškodený. V súčasnosti sa púť ku kaplnke koná v nedeľu okolo sviatku sv. Márie Magdalény – 22. júla. Kostol sv. Petra a Pavla Baroková jednoloďová stavba zo 14. st. stojaca v časti Borský Peter je najstaršou pamiatkou v obci. Ak sa pozriete na drevený maľovaný chór, uvidíte všetkých apoštolov. Pôvodne bol postavený v románskom slohu pravdepodobne v 12. alebo začiatkom 13. storočia. Chránil ho vysoký múr so strieľňami a za tureckých vpádov slúžil ako pevnosť. Kostol sv. Mikuláša Barokovo-klasicistický Kostol sv. Mikuláša postavený v roku 1636 bol značne poškodený pri zemetrasení v roku 1855. Kostol ako ho vidíte dnes je z roku 1753, novú fasádu dostal v 1. pol. 20. storočia. Významná osobnosť – Ján Hollý (1785 – 1849) Najvýznamnejší predstaviteľ bernolákovského hnutia, kňaz, básnik a prekladateľ z antickej poézie, autor životopisu sv. Cyrila a Metoda i diela Svätopluk – Ján Hollý sa narodil v Borskom Mikuláši. Hollý bol jediným významným básnikom píšucím bernolákovčinou, no neváhal ani podporiť mladých štúrovcov s ambíciou presadiť nový – zrozumiteľnejší spisovný jazyk. Jeho rodný dom z 2. pol. 18. st. bol v roku 1957 daný do pôvodného stavu a bola tu zriadená pamätná izba. V záhrade stojí pomník s bronzovou sochou Jána Hollého od akademického sochára Jána Koniareka z roku 1930. Neďaleko sa nachádza i obľúbené vychádzkové miesto básnika – Ságelská studnička. Ságelská studnička Ide o obľúbené vychádzkové miesto básnika Jána Hollého, na ktoré zložil aj jednu zo svojich najkrajších ód. Nad sírnym minerálnym prameňom nechala v roku 1770 postaviť rodina Benková kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému. V roku 1834 bola prestavená a v roku 1920 ju dal z úcty k Jánovi Hollému opraviť farár Karol Nečesálek.

Šaštín - Stráže

História Šaštína siaha až do obdobia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Mestečko ležiace blízko slovensko-českých hraníc bolo kedysi pevnosťou, ktorá mala chrániť križovatku obchodných ciest – dunajskej, českej a znojemskej. Sídlili tu župní vladikovia i zástupcovia biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. Existuje predpoklad, že tam bol v podobe hradnej kaplnky prvý kostol. Šaštín – stráže ako pútnické miesto Za začiatok pútnickej tradície považujeme rok 1564, kedy nechala manželka grófa Imricha Czobora Angelika Bakičová zhotoviť sochu Sedembolestnej z vďaky za vypočuté prosby. Sochu umiestnili do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. V roku 1732 ustanovil ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať 726 zázračných prípadov. Na jej čele stál rodák zo Šaštína, ostrihomský kanonik Juraj Agnely. Na základe záverov komisie, znovu prešetrených komisiou v Bratislave, bola neskôr socha vyhlásená za zázračnú. Základný kameň pútnického chrámu a kláštora Paulínov posvätili v roku 1736. Vysviacka chrámu sa konala 12. augusta 1762 a pozvanie na slávnostnú udalosť prijala aj cisárovná Mária Terézia a jej manžel František Lotrinský. Nasledovalo “sťahovanie” sochy, ktorej našli nový domov na hlavnom oltári. Sochu Sedembolestnej Panny Márie dnes zdobia zlaté koruny, ktoré v roku 1864 posvätil pápež Pius IX. Ďalší významný medzník sa viaže na rok 1927, kedy pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. O rok neskôr sa konala posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej s hmotnosťou 4 745 kg. Významné návštevy V Mariánskom roku 1987 baziliku navštívila zakladateľka rehoľného rádu Kongregácie misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier Matka Tereza z Kalkaty, ktorú 4. septembra 2016 vyhlásil pápež František za svätú. 1. júla 1995 navštívil Šaštín a Baziliku počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska pápež sv. Ján Pavol II. Púte v Šaštíne Ak by ste chceli zažiť púť na tomto historickom a silne duchovnom mieste, vybrať si môžete z dvoch tradičných alebo niekoľkých tematických pútí. Tradičnou je Národná púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – 15. septembra a druhou je Svätodušná (Turíčná) púť – slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Medzi pravidelné tematické púte patrí Púť zaľúbených vo februári, Púť mužov – 1. sobota po nedeli Zmŕtvychvstania, Púť miništrantov – sobota okolo 6. mája, Púť mamičiek v požehnanom stave – okolo Dňa matiek, Odpustová púť gréckokatolíkov bratislavskej eparchie – sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky, Púť motorkárov – posledná júnová sobota, Púť ružencových bratstiev – sobota v blízkosti sviatku Ružencovej Panny Márie, či októbrová Púť nalomených sŕdc (rozvedení, rodiny v kríze). Pamiatky Najznámejšou pamätihodnosťou mesta je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie stojaca v kláštornom komplexe spolu s ďalšími sakrálnymi stavbami – budovami pavlínskeho kláštora, Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie, Šaštínskou pietou a Stĺpom so súsoším Najsvätejšej Trojice na Kláštornom námestí. K najstarším pamiatkam mesta patria dva pôvodne gotické kostoly. Ten strážský sa datuje do roku 1339 a ten šaštínsky do roku 1400. Ďalej sa tu nachádza aj Loretánska kaplnka zo 17. st., prestavaná o dve storočia neskôr. Kalváriu pri cintoríne v Šaštíne postavili v roku 1798. Do pozornosti dávame aj renesančno-barokový kaštieľ, ktorý kúpil v 18. st. František Lotrinský a založil tu prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – takzvanú “kartúnku”. V 19. st. si manufaktúra nedokázala udržať konkurencieschopnosť, neskôr tu zriadili cukrovar. Dnes sa tu nachádzajú sklady. Ďalšou pôsobivou pamiatkou v meste je Židovská synagóga z roku 1852, ktorá patrí k najstarším na Slovensku. Nanešťastie je značne schátraná. Pokiaľ vás zaujímajú dejiny židovstva, na miestnom cintoríne môžete vidieť jeden z najväčších židovských pomníkov na Slovensku. Za oddychom v Šaštíne-Strážach smerujte do rekreačného strediska Gazárka, ktoré je obklopené krásnymi borovicovými lesmi a piatimi štrkovými jazerami.

Kopčany

Kopčany ležia na hraniciach s Českom pri rieke Morave. Oba jej brehy boli v tejto oblasti osídlené od čias Veľkej Moravy ľudom so spoločnou kultúrou. Významný bol miestny prievoz, využívaný kupcami, obchodníkmi i vojakmi. Jeho význam sa ešte znásobil v 13. st. po zmene hydrologických pomerov a ustálení politickej situácie v povodí rieky. Po 2. svetovej vojne kompu nahradil provizórny most, zrušený počas regulácie Moravy v 70-tych rokoch 20. storočia. Kostolík svätej Margity Antiochijskej Je to zrejme jeden z najstarších kostolov na území dnešného Slovenska. Postavený bol v priebehu 9. st. neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne. Z tohto obdobia sa našli v okolí aj hroby. Jednoduchá stavba prešla v priebehu storočí viacerými stavebnými úpravami. V 2. pol. 15. st. pribudla okolo kostola priekopa, ktorá mala pravdepodobne pomáhať pri obrane v čase česko-uhorských vojnových konfliktov. Motívy zo života sv. Margity pribudli na stenách presbytéria v 16 storočí. Veľkomoravské osídlenie aj hroby sa našli aj na mieste bývalej hájovne severne od kostola. Cisársky a kráľovský žrebčín Kopčany Kráľovský žrebčín založil v roku 1736 František Štefan Lotrinský, ktorý sem presunul prvé chovné kone z lotrinského chovu Saaralbe. O tri dekády neskôr jeho manželka, cisárovná Mária Terézia povýšila žrebčín na cisársky. Žrebčín mal 10 žrebcov, 100 kobýl, 200 mladých koní a kobyliek, nešlo teda o veľkú stajňu. Kone, ktoré sa tu chovali boli biele lipicany španielskej jazdeckej školy. Do Kopčian sa neskôr dostal aj anglický plnokrvník. Chovali tu kone pre cisársky dvor vo Viedni a okolie žrebčína sa stávalo dejiskom veľkolepých poľovačiek, po ktorých nasledovali okázalé hostiny. Oblasť žrebčína sa ale nachádza v záplavovej oblasti, ktorá boli živnou pôdou pre komáre a tie spôsobovali koňom zdravotné ťažkosti. V roku 1828 bol chov plnokrvníka v Kopčanoch zrušený a všetky kone previezli do českých Kladrúb nad Labe. Priestory žrebčína sa v 20. st. zmenili napr. na liehovar so spracovaním cukrovej repy a zemiakov. Žrebčín si vypýtal rekonštrukciu v roku 2001. V zrekonštruovaných priestoroch bývalej kaplnky na prízemí objektu je umiestnená vysunutá expozícia Záhorského múzea.