Solúnski bratia

Dnes ich poznáme ako svätých Cyrila a Metoda, ktorí sú, popri iných svätcoch, od roku 1980 patrónmi Európy. Čím si ale významný titul zaslúžili a kto vlastne boli títo slávni učenci, ktorých si dodnes uctievajú viaceré slovanské národy?

Pôvod

Bratia pochádzali z gréckeho Solúnu (dnes Thessaloniki). O ich mame Márii sa vie málo, no otec Leontios (Lev) zastával vysoký post v štátnej správe, bol tzv. drungáriom. Rodina, do ktorej sa bratia narodili, bola podľa životopisných prameňov bohatá a veľmi nábožná. Prvorodené z detí prišlo na svet okolo roku 815 a dostalo meno Michal. Nebol to nik iný ako sv. Metod, čo bolo jeho rehoľné meno. Prvé písmená oboch mien sa museli zhodovať. Mladší Konštantín, dnes známy ako Cyril (Kyrillos), sa narodil okolo roku 827.

Jazyk

Slovanský jazyk poznali obaja veľmi dobre, lebo to bola povinnosť vyplývajúca z postavenia ich otca. Ten, rovnako ako členovia jeho rodiny, museli reč ovládať, lebo v okolí Solúna žilo veľa Slovanov. Tí ho už v 5. storočí okupovali, no mesto nedobyli. Macedónski Slovania dokonca Solún považovali za svoje hlavné mesto.

Vzdelanie

Obaja bratia dosiahli vysoké vzdelanie. Metod študoval právo a stal sa dôležitým úradníkom. Neskôr ho cisár vymenoval za správcu župy so slovanským obyvateľstvom. Na istý čas sa utiahol do kláštora. Konštantín bol, akoby sme povedali dnes, “z iného cesta”. Vybral si štúdium filozofie a teológie. Absolvoval dokonca cisársku dvornú akadémiu v Carihrade (dnešnom Istanbule), kde získal vzdelanie aj cisár Michal III. Po štúdiách nemal záujem o svetské funkcie a dal prednosť cirkvi. Stal sa knihovníkom v patriarchovom paláci a tajomníkom cirkevnej správy. Istý čas žil, rovnako ako jeho brat Metod, v kláštore a dokonca sa vzdal aj svojej profesúry.

Poslanie

Bratia – starší viac praktický a mladší zasa väčší filozof s výbornou schopnosťou vysvetľovať kresťanské učenie – boli vysielaní na rôzne misie. Jedna z najvýznamnejších ich zaviedla až ku turko-tatárskemu národu Chazarov, ktorí dávali prednosť židovstvu pred kresťanstvom a preto sa za veľký úspech považuje, že misii sa podarilo napríklad legalizovať krsty. Písal sa rok 850. Ďalšia významná, ktorej sa zúčastnili, bola misia v Chersone na Kryme, kde sa podarilo identifikovať telesné pozostatky pápeža Klimenta. Tie neskôr s veľkou slávou vrátili solúnski bratia do Ríma. Domov sa vrátili roku 862, už o rok neskôr sa ale vydali na misiu, ktorá prepísala aj naše národné dejiny.