2 altánky a studnička na Brezovej lúke

Svätý Jur sa spája s katolícky aj evanjelicky  orientovaným obyvateľstvom. Výrazná prítomnosť evanjelikov a ich aktivity na tomto území sú nespochybniteľné.  V 16. a 17. storočí vznikali náboženské spory medzi prevažne evanjelickým meštianstvom a katolíckym panovníkom, ktorý pod hrozbou straty privilégií zabezpečil úspešnú rekatolizáciu. Znamenalo to stopku reformačnému úsiliu, ktoré sa šírilo naprieč Európou zo západu. Náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi vyústili až do odchodu učiteľov a evanjelického farára v roku 1674. V dôsledku toho zanikla mestská škola, na ktorej činnosť neskôr nadviazalo gymnázium založené piaristami. Konflikt sa podarilo zmierniť, resp. ho utišiť po vydaní tzv. Tolerančného patentu cisára Jozefa II. v roku 1781, ktorým vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteráni), reformovaného helvétskeho (kalvíni) a pravoslávneho (ortodoxní) vyznania s rímskymi katolíkmi. Zabezpečiť to malo lepší hospodársky rozvoj krajiny.